REVIA - Malokarpatská komunitná nadácia

Pavel, Ivan Branislav a Samuel Zoch

Spájalo ich nielen pokrvné puto, ale i skutky a miesto, kde pôsobili - Modra. Napomohli nielen založeniu a existencii detského sirotinca v Modre, ale aj usporadúvaniu detských športových hier či vytváraniu rôznych finančných zbierok.

Autorom myšlienky založenia detského sirotinca v Modre bol Pavel Zoch už dva roky potom, ako nastúpil do Modry ako nový evanjelický farár. Pochádzal z Jasenovej, kde po skončení štúdií pôsobil ako farár, čím pokračoval v krokoch svojho otca. Myšlienka sirotinca bola definitívne schválená na konferencii v Tisovci. Po jej skončení sa niekoľko farárov počas návratu domov dohodlo usporiadať zbierku na výstavbu tohto sirotinca. Peniaze začali zbierať už vo vlaku do klobúka. Sirotinec bol pôvodne umiestený v dome na dolnom predmestí Modry. Bezplatne ho ponúkla aj s opatrovateľskou službou na jeden rok vdova Mária Hýllová. Neskôr sa sirotinec presunul na Moyzesovu ulicu. Po Pavlovej náhlej smrti prevzal starostlivosť o sirotinec jeho synovec Samuel Zoch. Narodil sa pri Zvolene, po skončení štúdií pôsobil ako kňaz. Po príchode do Modry bol redaktorom časopisu Stráž na Sione, ktorý rozšíril o kultúrno-politickú časť. Zahájil výstavbu nového sirotinca v Modre, pre ktorú organizoval finančné zbierky. Bol členom mestského zastupiteľstva. Spolu s architektom Dušanom Jurkovičom a jeho bratom Vladimírom Jurkovičom stáli pri záchrane výroby modranskej majoliky.<?b> Počas prvej svetovej vojny pomáhal ľuďom, ktorých postihla bieda usporadúvaním <b>zbierok potravín či šatstva. Po smrti jeho jediného syna založil na jeho pamiatku základinu, z ktorej každoročne dostávali chlapcovi spolužiaci knižné odmeny. Rovnako na jeho pamiatku založil i základinu na podporovanie chudobných študentov pri Teologickej vysokej škole v Bratislave. Neskôr sa stal biskupom západného dištriktu a stal sa poslancom Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. Okrem toho bol zakladateľom modranského turistického krúžku a zaslúžil sa i o obrodu Harmónie, ktorá v tom čase upadala. S prácou v sirotinci pomáhal Samuelovi strýko Ivan Branislav Zoch. Po štúdiách bol profesorom na prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej. Zavádzal nové pedagogické metódy. Zaviedol výučbu telesnej výchovy na školách. Po zatvorení gymnázia pôsobil 32 rokov v Chorvátsku. Penziu sa rozhodol stráviť v Modre. Po smrti brata Pavla sa spojil so synovcom Samuelom. Vstúpil do spoločnosti modranských Slovákov, s ktorými sa stretával v meštianskom kasíne či na spoločenských podujatiach. Začal organizovať detské športové hry. Na ich konci varieval guláš a tvarohové halušky. Okrem toho sa zaoberal písaním a prekladmi z chorvátčiny.

Rodina Zochovcov dokázala nielen pokračovať v krokoch svojich predchodcov, ale otvorila i mnoho nových možností pre činnosť a rozvoj regiónu. Vedeli sa zomknúť a pomôcť jeden druhému, čím pomohli aj mnohým ľuďom okolo seba. Možno ani nevedeli, koľkým svojim vzťahom k filantropii pomohli, o to viac však boli dôležití.

Informácie boli získané z textov Ing.arch.Hany Hlubockej spracovaných v septembri 2008