REVIA - Malokarpatská komunitná nadácia

Alexander Filípek, Peter Jamnický, Otakar Jamnický

V našom regióne pôsobili i ľudia, ktorých vzťah k prírode, domovine a národu viedol k veľkým činom.Ich skutky neboli významné len v období, kedy žili, ale doznievajú ešte i v súčasnosti. Aj vďaka nim môžeme tráviť voľný čas v Harmónii, nahliadať do histórie či obrátiť sa na Maticu Slovenskú.

Láska k prírode sprevádzala už od mladosti Alexandra Filípka, ktorý sa vo svojich 22 rokoch stal správcom mestských lesov v Modre. Jeho cieľom bolo skultivovať les, pridať mu estetickosť, aby tak do prírody prilákal viac ľudí. V lese vybudoval chodníky či miesta na odpočinok a pripravil tak pôdu na založenie rekreačno-turistického centra Harmónia. Okrem toho založil prvý turistický spolok na Slovensku, a to práve v Harmónii, ktorý propagoval Malé Karpaty.

Označil turistické chodníky, zaviedol tam lavičky, dal postaviť rozhľadne.

Alexander Filípek sa podieľal i na pozemkovej reforme obcí ležiacich na úpätí Malých Karpát. Chránil záujmy občanov pred panstvom a často pre nich vykonával zememeračské služby takmer bezplatne.

Okrem lásky k prírode mal Filípek pozitívny vzťah i k národu. Zapájal so do aktivít modranských Slovákov, bol spoluzakladateľom Meštianského kasína v Modre a aktívne sa podieľal na organizovaní spoločenských podujatí, ľudových zhromaždení či výletov. Láskou a aktivitami súvisiacimi s pomocu Slovákom disponoval i Peter Jamnický, jeden zo zakladateľov Matice Slovenskej. Jeho pôsobenie v malokarpatskom regióne začína v Modre, kde vykonával funkciu mestského sudcu. Neskôr sa presťahoval do Pezinka, kde si otvoril advokátsku kanceláriu a pomáhal drobným roľníkom či vinohradníkom. Zapájal sa i do organizovania verejných zhromaždení. Bol spoluautorom žiadostí a rezolúcií za zlepšenie postavenia Slovákov v Uhorsku. Filantropické sklony zdedil po Petrovi Jamnickom i jeho syn Otakar, ktorého záľubou bola história. Už počas študentských čias spolupracoval pri zbieraní miestnych pamiatok a inštalovaní múzea na radnici. Časom sa stal spravodajcom pamiatkovej starostlivosti v Pezinku a dostal za úlohu zriadiť mestské múzeum a rodný dom Jána Kupeckého. Okrem toho písal historické práce z dejín Pezinka, vďaka čomu sa zozbierali mnohé archívne dokumenty o histórii mesta.

V malokarpatskom regióne pôsobilo v minulosti veľa filantropov, ktorých malé skutky mali veľký význam pre rozvoj nášho regiónu. Hoci o to nemali záujem, získali si veľkú úctu a na ich činy by sa nemalo len tak zabudnúť. Práve naopak, aj súčasnosti tu žije veľa ľudí, ktorí sa snažia nezištne pomôcť zlepšovať život vo svojom okolí. Pokiaľ ich v tom budeme podporovať, poprípade sa pridáme, ich aktivity nadobudnú ešte väčší význam pre región, ako doposiaľ. Stačí len v sebe nájsť filantropa, ktorý je niekde hlboko ukrytý.

Informácie boli čerpané z textov Ing.arch.Hany Hlubockej spracovaných v septembri 2008