REVIA - Malokarpatská komunitná nadácia

Daniel Neumann, Ľudovít Šimko a Vladimír Jurkovič

Pôsobili v Modre, boli súčasníci štúrovskej generácie, venovali sa osvete a svoj život zasvätili filantropii. Každý z nich prispel svojou činnosťou k zlepšeniu životných podmienok. Vďaka nim boli zavedené napríklad krstinové či svadobné zbierky, vznikla Roľnícka vzájomná pokladnica i niekoľko pamiatok v Modre.

Najstarší z trojice štúrovských príslušníkov žijúcich v našom regióne bol Daniel Neumann, ktorý pôsobil v Modre – Kráľovej ako prvý riadny učiteľ a kantor. Pochádzal z Nového Mesta nad Váhom, no po niekoľkoročnom vyučovaní na Myjave bol presunutý do Kráľovej, kde učil okolo 70 – 80 detí. Okrem toho sa stal aj duchovným otcom kraľovanských evanjelikov. Vďaka jeho snahám bol osamostatnený evanjelický cirkevný zboru na Kráľovej. Zorganizoval zbierku po ranných omšiach na vybudovanie evanjelického kostola. Tým budoval súdržnosť ľudí žijúcich v spoločnej komunite. Po deviatich rokoch zbierania financií bol kostol napokon postavený. Zaviedol taktiež krstinové, svadobné a vianočné podomové zbierky, ktoré sú v cirkevnom zbore zaužívané dodnes.

Daniel Neumann bol aj kultúrno-osvetovým pracovníkom a aktívne sa angažoval aj na spoločenských udalostiach. Počas 40 rokov pracoval nezištne vo funkcii zapisovateľa v meštianskom modranskom kasíne. Okrem toho viedol rôzne zápisky a kroniky, vďaka čomu sa zachovali dve kroniky s informáciami o histórii kraľovanského cirkevného zboru, ale aj o politicko-spoločenských pomeroch na území Slovenska za čias Rakúsko – Uhorska. Po 50 ročnom pôsobení vo funkcii učiteľa, sa pred svojím odchodom do dôchodku ešte zaslúžil o vybudovanie druhej školy v Kráľovej. Počas katastrofy, ktorá postihla malokarpatský región na začiatku 20.storočia, keď vinohrady zasiahla fyloxéra, Daniel Neumann, spolu Vladimírom Jurkovičom naštudovaním odbornej literatúry pomáhali miestnym vinohradníkom odstrániť túto chorobu a novým spôsobom budovať vinohrady. Vladimír Jurkovič bol v tom čase nový evanjelický kňaz v Modre – Kráľovej. Pochádzal z Myjavy, zo známej rodiny Jurkovičovcov. Počas svojho pôsobenia v Kráľovej zabezpečil zavedenie elektriny do kostola, vybudovanie fary či kultúrnej sály. Pomáhal pri založení sirotinca v Modre, bol členom sirotincového výboru, viedol jeho pokladničné účty. Pôsobil taktiež ako predseda správy dievčenskej meštianskej školy v Modre. Bol členom výboru Slovenskej národnej strany a svojou činnosťou podporoval pred voľbami kandidátov do uhorského snemu a výraznou mierou sa zaslúžil o ich zvolenie. Pomáhal i v oblasti hospodárstva. Ako člen Melioračného zväzu pre Slovensko sa zúčastňoval roľníckych zájazdov a pomáhal pri zakladaní potravinových družstiev. Okrem toho bol jedným zo zakladateľov účastinnej spoločnosti, ktorá zachránila upadajúcu výrobu keramiky v Modre. Rovnako ako Daniel Neumann aj Vladimír Jurkovič pôsobil v modranskom meštianskom kasíne, kde pomáhal organizovať rôzne podujatia. Kráľová bola jeho posledné pôsobisko, kde strávil 40 rokov svojho života. Na jeho radu bol za nového učiteľa v Modre – Kráľovej zvolený ďalší filantrop, Ľudovít Šimko, rodák z Modry. Predtým pôsobil ako učiteľ v Békeščabe, bojoval na fronte počas I. svetovej vojny a bojoval ako československý legionár pri Štefánikovom pluku. Postupom času sa stal riaditeľom školy v Kráľovej. Viedol združenie mládeže v cirkevnom zbore či zastupoval kňaza v jeho neprítomnosti. Bol taktiež členom Potravného družstva, Dobytkárskeho spolku, Vinohradníckeho družstva v Pezinku, bol pri zakladaní Roľníckej vzájomnej pokladnice v Modre. Podieľal sa na stavbe zborovej siene v Modre – Kráľovej, štátnej meštianky v Modre ako i pri stavbe Štúrovho pamätníka v Modre. Bol i jedným zo zakladateľov „Roľníckej vzájomnej pokladnice“ a neskôr aj jej správcom. Jeho cieľom bolo naučiť deti od malička sporiť. Svojim žiakom daroval vkladné knižky so základným vkladom 10 korún pre každé dieťa. Potom do nich pravidelne vpisoval usporené dvoj - trojkorunové vklady detí a učil ich s nimi zaobchádzať.

Hoci každý zo spomenutých filantropov pôsobil v regióne samostatne, dokázali sa nadchnúť pre podobné aktivity, spojiť svoje sily či pokračovať v úsilí svojich predchodcov a zlepšovať život v komunite, vďaka čomu bol výsledok ich pôsobenia o to lepší.

Informácie boli získané z textov Ing.arch.Hany Hlubockej spracovaných v septembri 2008