Je tak jednoduché dať niekomu niečo.
Je bežné, že obdarovávame svojich blízkych a oni zasa obdarujú nás. Máte meniny či narodeniny, sú Vianoce? Akosi prirodzene očakávame, že niečo dostaneme. Dávať a prijímať je súčasťou nášho života a nemusí ísť len o materiálne dary.
Niekedy obdarujeme s ľahkosťou, často súvisiacou až s povrchnosťou, a inokedy si uvedomujeme hlboký význam darovania. Prečo tomu tak je? Pretože, samotná podstata darovania je vec zložitá a niekedy až hlboká vnútorná záležitosť. A také sú aj očakávania, ktoré, možno nevedome, každý darca v sebe má. Bude obdarovaný šťastný, bude sa mu môj dar páčiť? Nenaplnenie týchto očakávaní vedie ku sklamaniu. Veď dávame preto, aby sme potešili, aby sme tým druhým urobili radosť. Nečakáme za to nič. Robíme to pre potešenie druhých a zároveň i pre svoj dobrý pocit. Nikdy nezažijeme naplnenie a radosť z toho, že niekoho obdarujeme, pokiaľ k nemu nemáme vzťah a pokiaľ sme do toho nevložili seba. A naopak, aj ten najmenší darček nás poteší ak cítime, že darček je od osoby, ktorej na nás záleží. Vzájomná zainteresovanosť a dôvera je to, čo dáva daru skutočnú hodnotu.
Presne tak, darovanie nie je len o dávaní, ale i o počúvaní, o schopnosti vidieť, čo ten druhý potrebuje a niekedy i o schopnosti pomáhať, či riešiť problémy. Je to náročný akt vykročenia zo seba, otvorení sa. Je to pohyb lásky a dôvery.
Martina Zelinková
REVIA – Malokarpatská komunitná nadácia